História katolíckeho skautingu na Slovensku
KTO SÚ SKAUTI?
Predpokladám, že každý chlapec a dievča chce byť pre svoju krajinu nejako užitočný. Môže to urobiť veľmi jednoducho - stať sa skautom (v angličtine toto slovo znamená sj prieskumník).
No popri vojenských skautoch existujú aj mieroví skauti - muži a ženy, ktorí v čase mieru vykonávajú práce, ktoré si vyžadujú rovnakú guráž a pohotovosť.
Vzdajú sa všetkého, osobného pohodlia i túžob, aby mohli vykonať svoju prácu. Urobia to, lebo je to ich povinnosť.
Takýto život je úžasný a nemôže sa doň pustiť hocikto, kto má pocit, že by sa mu takýto život pozdával. Najlepšie predpoklady majú muži a ženy, ktoíý sa v detstve venovali skautingu.Skauting sa vám zíde, nech sa rozhodnete pre akýkoľvek život. Jeden známy vedec povedal, že príde vhod aj mužovi, ktorý sa vydá na pole vedy. A istý významný lekár poukázal na to, aké je pre doktora alebo chirurga dôležité, aby vedel čítať nepatrné znamenia ako skauti a poznal ich význam.
Keď sa do toho pustíte, bude to určite jednoduché a zaujímavé. Najlepšie sa však všetko naučíte, ak sa pridáte k skautom.
História katolíckeho skautingu na Slovensku
Úvodom treba povedať, že za prvej republiky bolo skautských organizácii a spolkov množstvo. Dominantné postavenie mal Svojsíkov Zväz junákov - skautov a skautiek Republiky Československej (ZJSSRČS). Zväz mal aj zastúpenie na celosvetovom ústredí v Londýne a A. B. Svojsík bol členom svetového náčelníctva.
Slovenský katolícky skauting mal vlastnú symboliku. Sľubovým odznakom bola štvorcová zelená nášivka. V nej zlatý kríž so striebornou skautskou ľaliou (nosila sa na ľavom vrecku košele). Preto katolíckych skautov volali aj Skauti zlatého kríža. Podľa veku sa delili na vĺčatá a víly (do 11 rokov), skautov a skautky (do 16 rokov), roverov a roverky (do 18 rokov) a oldskautov (nad 18 rokov - čiže "oldi" v tom čase neboli žiadni starci...). Z počiatku nosili sivé šatky, farba šatiek bola rovnaká pre oddiel, resp. odbočku (napr. v Košiciach mali šatky sivé a žlté). Činovníci nosili šatky buď vo farbe útvaru ktorý viedli, alebo tmavohnedé (prípadne kravaty). Šnúru k píšťalke nosili bielu, činovníci okresu a vyššie striebornú. Od roku 1933 bola zavedená klasická skautská rovnošata (totožná so Zväzom). Ujednotili sa aj šatky. Vĺčata a víly mali žlté (odtieň pápežská žltá), skauti a skautky svetlomodré, roveri a roverky svetlomodré so žltým lemom a oldskauti svetložlté s modrým lemom. Činovníci už spomínané tmavohnedé a absolventi LŠ sivé. Znakom SKS bola skautská ľalia a v nej štítok s dvojkrížom (bez trojvršia).

Prvé tábory SKS sa uskutočnili v roku 1929, Bratislava odbočka táborila pri Hronskom sv. Beňadiku, nitrianska v Riečici, zvolenská v Tatrách, trnavská v Podolí, borská v Cerovej. Bratislavské katolícke skautky táborili pri Smoleniciach. V septembri sa 70 skautov a skautiek SKS zúčastnilo svätováclavských slávnosti v Prahe. Tam nadviazali prvé kontakty s českými a moravskými katolíckymi skautami.
Odbočku SKS v Spišskej Novej Vsi založili 11.12.1930, neskôr tam vznikla aj odbočka Slovenských katolíckych skautiek. V tom čase vznikla aj odbočka v Prešove, lebo zo záznamov sa dozvedáme, že na II. porade župných činovníkov Zväzu 25.1.1931 v Prešove bol už aj zástupca miestnej odbočky SKS. Špecifikom SKS na východnom Slovensku bolo aj to, že pri odbočkách vznikali aj samostatné oddiely grécko-katolíckych skautov a skautiek. V Košiciach existoval aj oddiel dominikánskych skautov (nosili žlté šatky). V roku 1931 na celoslovenskej porade v Spišskej kapituly bolo vytvorených šesť okresov SKS. Bratislava, Trnovec n/V, Nitra, Zvolen a dva z nich boli na východe: Spišská Kapitula a Trebišov. Zároveň tohto roku pri USKS bol zriadený dievčenský odbor. Okresným spravodajcom v Trebišove bol J. Harčár. Na Zemplíne pracovali odbočky v Trebišove (vodca P. Štefanec) a v Humennom (zakladatelia A. Zsarnay a Bindas). Lete roku 1932 sa uskutočnil tábor SKS na Podlesku v Slovenskom raji. Zúčastnili sa ho skauti z odbočiek a skupín Trnava, Zlaté Moravce, Handlová, Banská Bystrica, Zvolen, Žilina, Spišská Nová Ves, Krompachy a Hrabušice. V Spišskej kapituly bol okresný spravodajcom prof. A. Miškovič, tajomník L. Chrenko. Na Spiši vznikla odbočka SKS aj v Spišských Vlachoch.
Dňa 19.1.1933 zakladá SKS v Michalovciach prof. Štefan Hlaváč. Pozostávala z oddielu rím. kat. skautov (vodca Ducko ) a oddielu grécko - kat. skautov (Jozef Vasil). Tábor SKS za účasti odbočiek Trebišov, Humenné a Michalovce sa uskutočnil pri Strážskom. Nasledujúce roky to boli tábory pri Podskalke SKS zo Sečoviec, Zemplína, Strážskeho, Vinného, či Úporu (dnes časť obce Zemplínska Nová Ves). Kluby oldskautov SKS pracovali v Spišskej Novej Vsi a Krompachoch. Významná bola účasť skautov a skautiek SKS 12.-16.8.1933 na Pribinových slávnostiach v Nitre.
V Kordíkoch ÚSKS usporiadalo medzinárodný tábor esperantistov. V Beluši sa 12.7.-18.8. uskutočnil spoločný tábor SKS s českými katolíckymi skautmi Legio Angelica z Prahy. Tábor viedol Alojz Macek.
Ústredie katolíckych skautov v Čechách, Ústredie kat. skautov zemi Moravsko-sliezkej, Pfadfinderkorps St. Georg v ČSR a ÚSKS 12. - 13.10.1935 vytvorili združenie pod názvom Liga katolíckych skautov v ČSR. Všetky spomínané skautské spolky boli zároveň kolektívnymi autonómnymi členmi Zväzu. Z počiatku sídlo ligy bolo v Bratislave a predsedom bol ThDr. K. Körper, tajomníkom A. Macek.



