História katolíckeho skautingu na Slovensku

04.02.2017

KTO SÚ SKAUTI?

Predpokladám, že každý chlapec a dievča chce byť pre svoju krajinu nejako užitočný. Môže to urobiť veľmi jednoducho - stať sa skautom (v angličtine toto slovo znamená sj prieskumník).

Ako iste viete, v armáde sa prieskumníkom stáva obyčajne vojak, ktorého vyberú pre jeho bystrosť, aby šiel dopredu, našiel nepriateľa a informoval o ňom veliteľa.

No popri vojenských skautoch existujú aj mieroví skauti - muži a ženy, ktorí v čase mieru vykonávajú práce, ktoré si vyžadujú rovnakú guráž a pohotovosť.

Pionieri a lovci Severnej a Južnej Ameriky, lovci v strednej Afrike, prieskumníci a misionári po celom svete, farmári a honci dobytka v Austrálii - to všetko sú mieroví skauti, statoční muži v pravom zmysle slova, ktorí sa vyznajú v skautských zručnostiach. Vedia ako prežiť v džungli. Nájdu si vždy cestu a vedia čítať z nepatrných znamení z odtlačkov nôh. Vedia sa postarať o svoje zdravie, keď nie je možné zájsť k lekárovi. Sú silní a odvážni stretnúť sa s nebezpečenstvom tvárou v tvár, a vždy ochotní pomôcť jeden druhému. Zvykli si brať život do vlastných rúk a bez zaváhania riskovať, ak to pomôže ich krajine.

Vzdajú sa všetkého, osobného pohodlia i túžob, aby mohli vykonať svoju prácu. Urobia to, lebo je to ich povinnosť.

Takýto život je úžasný a nemôže sa doň pustiť hocikto, kto má pocit, že by sa mu takýto život pozdával. Najlepšie predpoklady majú muži a ženy, ktoíý sa v detstve venovali skautingu.

Skauting sa vám zíde, nech sa rozhodnete pre akýkoľvek život. Jeden známy vedec povedal, že príde vhod aj mužovi, ktorý sa vydá na pole vedy. A istý významný lekár poukázal na to, aké je pre doktora alebo chirurga dôležité, aby vedel čítať nepatrné znamenia ako skauti a poznal ich význam.

Keď sa do toho pustíte, bude to určite jednoduché a zaujímavé. Najlepšie sa však všetko naučíte, ak sa pridáte k skautom.

História katolíckeho skautingu na Slovensku

Úvodom treba povedať, že za prvej republiky bolo skautských organizácii a spolkov množstvo. Dominantné postavenie mal Svojsíkov Zväz junákov - skautov a skautiek Republiky Československej (ZJSSRČS). Zväz mal aj zastúpenie na celosvetovom ústredí v Londýne a A. B. Svojsík bol členom svetového náčelníctva.

Prvé oddiely a zbory katolíckych skautov najprv vznikali ako súčasť Zväzu na začiatku 20-tých rokov. V roku 1922 v Bratislave zakladá katolícky skautský oddiel Dr. E. Filkorn, po ňom v Trenčíne F. Tiso. Katolícke skautské oddiely vznikajú hlavné v mestách, kde boli semináre a cirkevné školy, napr. Bratislave, Trnave, Nitre, Zvolene a Spišskej Kapituly. Dňa 9.12.1927 rožňavský biskup Msgr. Michal Bubnič zakladá pri Združení slovenskej katolíckej mládeže sekciu Katolíckych skautov slovenských a požiadal o jej vstup do Zväzu JS RČS. Sekcia potom bola na 7. valnom zjazde 16.2.1928 prijatá do Zväzu.V januári 1928 v Bratislave na Blumentálskej fare Jozef Lukačovič zakladá oddiel slovenských katolíckych skautov, ďalší vzniká pri študentskom dome Svoradov. Takmer súčasne vznikajú oddiely v Nitre (zakladateľ P. M. Boleček) a v iných mestách. Dňa 23.6.1928 sa schádzajú zástupcovia katolíckych skautských oddielov na Slovensku a zakladajú Ústredie slovenských katolíckych skautov (ÚSKS). Ustanovujúce valné zhromaždenie Slovenského katolíckeho skautingu sa uskutočnilo 26. augusta 1928. Združoval slovenské katolícke oddiely v skupinkách a odbočkách so 475 členmi v Bratislave, Nitre, Bore (na Záhorí?), Zvolene, Vrútkach, ... . Do krajinského vedenia ÚSKS boli zvolení Msgr. J. Šrobár - krajinský starosta, prof. Jozef Lukačovič - krajinský náčelník, A. Čelko - tajomník, A. Macek, prof. J. Hlavatý a ďalší. Základnou miestnou (res. obvodnou) administratívne - organizačnou jednotkou bola odbočka SKS. Tá pozostávala z výchovných zložiek: miestnych skupín SKS ( na dnešné pomery zbor) deliacich sa na oddiely mládeže. Skautský oddiel SKS sa ešte skladal z družín. Organizačná štruktúra sa časom menila. Rastom organizácie potom ÚSKS prešlo na okresnú a župnú štruktúru. Vymedzenie žúp a okresov nekopírovalo politické, ale cirkevné (diecézne) územné usporiadanie. ÚSKS, ani jej nižšie zložky nepodliehali Krajinskému výkonnému výboru Zväzu na Slovensku, resp. župným a okresným radám. Spolupráca so Zväzom na všetkých úrovniach bola však veľmi dobrá.

Slovenský katolícky skauting mal vlastnú symboliku. Sľubovým odznakom bola štvorcová zelená nášivka. V nej zlatý kríž so striebornou skautskou ľaliou (nosila sa na ľavom vrecku košele). Preto katolíckych skautov volali aj Skauti zlatého kríža. Podľa veku sa delili na vĺčatá a víly (do 11 rokov), skautov a skautky (do 16 rokov), roverov a roverky (do 18 rokov) a oldskautov (nad 18 rokov - čiže "oldi" v tom čase neboli žiadni starci...). Z počiatku nosili sivé šatky, farba šatiek bola rovnaká pre oddiel, resp. odbočku (napr. v Košiciach mali šatky sivé a žlté). Činovníci nosili šatky buď vo farbe útvaru ktorý viedli, alebo tmavohnedé (prípadne kravaty). Šnúru k píšťalke nosili bielu, činovníci okresu a vyššie striebornú. Od roku 1933 bola zavedená klasická skautská rovnošata (totožná so Zväzom). Ujednotili sa aj šatky. Vĺčata a víly mali žlté (odtieň pápežská žltá), skauti a skautky svetlomodré, roveri a roverky svetlomodré so žltým lemom a oldskauti svetložlté s modrým lemom. Činovníci už spomínané tmavohnedé a absolventi LŠ sivé. Znakom SKS bola skautská ľalia a v nej štítok s dvojkrížom (bez trojvršia).

8.6.1929 ÚSKS podpisuje zmluvu so Zväzom, v ktorej SKS bolo prijaté za kolektívneho člena Zväzu. Prostredníctvom tejto zmluvy sa stávajú členmi celosvetového skautského hnutia. Prof. Lukačovič potom zastupoval SKS aj vo KVV Zväzu na Slovensku, obdobne to bolo aj pri nižších zložkách. Zúčastňoval sa medzinárodných skautských podujatí. Napr. na Slovanskom jamboree v Maďarsku bol jeden oddiel SKS, tak isto v Holandsku tiež jeden oddiel.

Prvé tábory SKS sa uskutočnili v roku 1929, Bratislava odbočka táborila pri Hronskom sv. Beňadiku, nitrianska v Riečici, zvolenská v Tatrách, trnavská v Podolí, borská v Cerovej. Bratislavské katolícke skautky táborili pri Smoleniciach. V septembri sa 70 skautov a skautiek SKS zúčastnilo svätováclavských slávnosti v Prahe. Tam nadviazali prvé kontakty s českými a moravskými katolíckymi skautami.

V roku 1930 pri registrácii existovali odbočky SKS v Bratislave, Trnave, Borskom sv. Mikuláši, Bojnej, Leviciach, Nitre, Malackách, Kláštore pod Znievom, Trnovci na Váhom, Vrútkach, Zvolene, Levoči, Spišskej kapituly a Úpore na Zemplíne. Dňa 22. 7. 1930 uskutočnili SKS splav po Váhu na pltiach. Splav začal v Ružomberku a skončil Piešťanoch. Zúčastnili sa na ňom aj americkí Slováci. Vydávali celoslovenský časopis SKAUT, ktorý od roku 1936 mal prílohu aj pre katolícke skautky. Šéfredaktorom časopisu bol J. Hlavatý. Dňa 18.11.1930 sa v Trnovci nad Váhom uskutočnila dôležitá porada ÚSKS.

Odbočku SKS v Spišskej Novej Vsi založili 11.12.1930, neskôr tam vznikla aj odbočka Slovenských katolíckych skautiek. V tom čase vznikla aj odbočka v Prešove, lebo zo záznamov sa dozvedáme, že na II. porade župných činovníkov Zväzu 25.1.1931 v Prešove bol už aj zástupca miestnej odbočky SKS. Špecifikom SKS na východnom Slovensku bolo aj to, že pri odbočkách vznikali aj samostatné oddiely grécko-katolíckych skautov a skautiek. V Košiciach existoval aj oddiel dominikánskych skautov (nosili žlté šatky). V roku 1931 na celoslovenskej porade v Spišskej kapituly bolo vytvorených šesť okresov SKS. Bratislava, Trnovec n/V, Nitra, Zvolen a dva z nich boli na východe: Spišská Kapitula a Trebišov. Zároveň tohto roku pri USKS bol zriadený dievčenský odbor. Okresným spravodajcom v Trebišove bol J. Harčár. Na Zemplíne pracovali odbočky v Trebišove (vodca P. Štefanec) a v Humennom (zakladatelia A. Zsarnay a Bindas). Lete roku 1932 sa uskutočnil tábor SKS na Podlesku v Slovenskom raji. Zúčastnili sa ho skauti z odbočiek a skupín Trnava, Zlaté Moravce, Handlová, Banská Bystrica, Zvolen, Žilina, Spišská Nová Ves, Krompachy a Hrabušice. V Spišskej kapituly bol okresný spravodajcom prof. A. Miškovič, tajomník L. Chrenko. Na Spiši vznikla odbočka SKS aj v Spišských Vlachoch.

Začiatkom roka 1932 sa začalo s výstavbou skautského domu v Belušských Slatinách. V dňoch 3. - 6.7. sa v Beluši uskutočnilo 5. valné zhromaždenie SKS na ktorom sa tiež zúčastnil A. B. Svojsík.

Dňa 19.1.1933 zakladá SKS v Michalovciach prof. Štefan Hlaváč. Pozostávala z oddielu rím. kat. skautov (vodca Ducko ) a oddielu grécko - kat. skautov (Jozef Vasil). Tábor SKS za účasti odbočiek Trebišov, Humenné a Michalovce sa uskutočnil pri Strážskom. Nasledujúce roky to boli tábory pri Podskalke SKS zo Sečoviec, Zemplína, Strážskeho, Vinného, či Úporu (dnes časť obce Zemplínska Nová Ves). Kluby oldskautov SKS pracovali v Spišskej Novej Vsi a Krompachoch. Významná bola účasť skautov a skautiek SKS 12.-16.8.1933 na Pribinových slávnostiach v Nitre.

V Košiciach vznikla odbočka SKS 11.2.1934. Vodcom bol prof. Števek, neskôr Lemák. Košická odbočka mala 148 členov v šiestich oddieloch. Jeden z nich bol oddiel gréckokatolíckych skautov (vodca Stuľakovič)

V Kordíkoch ÚSKS usporiadalo medzinárodný tábor esperantistov. V Beluši sa 12.7.-18.8. uskutočnil spoločný tábor SKS s českými katolíckymi skautmi Legio Angelica z Prahy. Tábor viedol Alojz Macek.

V roku 1935 vzniká v Michalovciach oddiel skautiek SKS, ktorý viedla Kolesárová. Vo februári sa v Košiciach uskutočnila porada funkcionárov SKS z východného Slovenska, na ktorej bolo zastúpených 16 odbočiek SKS. Podobná porada sa uskutočnila aj v Spišskej Novej Vsi a v ďalších mestách na Slovensku.

Ústredie katolíckych skautov v Čechách, Ústredie kat. skautov zemi Moravsko-sliezkej, Pfadfinderkorps St. Georg v ČSR a ÚSKS 12. - 13.10.1935 vytvorili združenie pod názvom Liga katolíckych skautov v ČSR. Všetky spomínané skautské spolky boli zároveň kolektívnymi autonómnymi členmi Zväzu. Z počiatku sídlo ligy bolo v Bratislave a predsedom bol ThDr. K. Körper, tajomníkom A. Macek.

História katolíckeho skautingu na Slovensku

História katolíckeho skautingu na Slovensku

Pokročilé nastavenia