Pomazanie nemocných

Choroba a utrpenie stále patrili k najťažším problémom v živote človeka. Choroba človeka často prinúti hľadať Boha a vrátiť sa k nemu. Preto je potrebné chorému ponúknuť Boha cez modlitby a sviatosti, ktoré vysluhuje kňaz.

Isus Christos hovorí: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí" (Mt 9,12).

Pomazanie nemocných má dať osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva ťažkosti spôsobené chorobou alebo starobou.

Podstatou slávenia tejto sviatosti je pomazanie chorého posväteným olejom na určené časti tela sprevádzané modlitbou.

Po druhom vatikánskom koncile sa zmenili podmienky prijímania pomazania nemocných. Táto sviatosť sa už nenazýva a ani nechápe posledné pomazanie, ktorá sa v minulosti vysluhovala len zomierajúcim, ale teraz je určená len chorým a starým ľuďom. Človek môže prijať sviatosť pomazania nemocných aj viackrát za život, dokonca aj opakovane počas tej istej choroby, keď sa zdravotný stav človeka zhorší alebo u staršieho človeka sa stupňuje slabosť.

Pri vysluhovaní sviatosti pomazania nemocných by nemal človek zostať s kňazom sám, lebo táto sviatosť sa má sláviť v spoločenstve. Chorý by mal byť obklopený príbuznými alebo veriacimi z cirkevného spoločenstva a oni by sa mali usilovať o príjemnú duchovnú atmosféru.

Keď je chorý v nebezpečenstve smrti, povinnosťou príbuzných alebo veriacich je zavolať kňaza. Je lepšie, keď zavolajú kňaza skôr, aby mohol chorý prijať sviatosti pri plnom vedomí, ale keď sa nestihne, aj tak je potrebné zavolať kňaza. Keď sa už dotyčný nemôže spovedať, kňaz s ním vzbudí ľútosť, dá mu rozhrešenie a udelí plnomocné odpustky.

Keď je už jasné, že dotyčný zomrel, vtedy kňaz nemôže vyslúžiť sviatosť pomazania nemocných, ale do určitého času od okamihu smrti (3 hodiny), môže dať zomrelému podmienečné rozhrešenie. Ak od smrti uplynul dlhší čas, kňaz môže prísť do rodiny na pastoračnú návštevu, kde sa pomodlí za spásu jeho duše a povzbudí pozostalých na opätovné stretnutie s ním vo večnosti.

V prípade blížiacej sa smrti, je dôležité sväté prijímanie - Eucharistia, ktorú umierajúci prijíma ako viatikum - jedlo na cestu do večnosti. Pre umierajúceho má Eucharistia veľký význam, lebo z nej pramení nádej, že kto prijíma telo Isusa Christa a pije jeho krv, získa večný život a Boh ho vzkriesi na posledný deň.

Pomazanie nemocných sa nevysluhuje len tím, ktorí si to výslovne neželajú. Cirkev rešpektuje slobodné rozhodnutie človeka.

Pomazanie nemocných nemôžeme brať ako nejaký magický obrad, ktorý automaticky zaručuje chorému zdravie. Pomazanie nemocných je v prvom rade sviatosťou viery. Viera povzbudzuje chorého, aby prijal svoje utrpenie a splnil poslanie v Cirkvi: a to upozorniť zdravých na podstatné a trvalé hodnoty, o ktoré sa treba starať a že utrpenie Isusa Christa a jeho vzkriesenie môže zachrániť náš život od prázdnoty.

Pred prijatím pomazania nemocných je dôležité sa dobre vyspovedať. Môže ho prijať každý kresťan - katolík od 60. roku života každý rok.

Keď sa pomazanie vysluhuje doma, je potrebné pripraviť stôl a prikryť ho bielym obrusom. Na stôl dáme kríž a dve sviečky. Po príchode kňaza s Eucharistiou príbuzní pokľaknú, potom odídu z izby, aby kňaz mohol chorého vyspovedať a na jeho pokyn sa znovu vrátia, aby spolu s kňazom sa modlili za chorého.