TRETIA ČASŤ FATIMSKÉHO TAJOMSTVA

Pripravil: o.Marek Smetanka

Dlho sme čakali na odhalenie tretieho fatimského tajomstva. Ako vieme nebolo okamžite odhalené po roku 1960 tak ako stanovila Lucia. Až v jubilejnom roku Jeho Svätosť vyhlasuje: "Zdá sa mi, že čas dozrel a považoval som za vhodné oznámiť obsah tzv. Tretej časti tajomstva." 13. mája 2000 štátny sekretár kardinál Angelo Sodano na pokyn Svätého Otca Jána Pavla II. odkrýva vo Fatime pri blahorečení dvoch pastierikov Hyacinti a Františka "tretie fatimské tajomstvo". Je sprevádzané vhodným komentárom, ktorý pripravila Kongregácia pre náuku viery. Podľa nej "fatimské tajomstvo" je už naplnené, ale s veľkým povzbudením pre nás do budúcnosti - NÁDEJE OBRÁTENIA CELÉHO ĽUDSTVA.

Sestra Lucia v liste z 3. januára 1944 píše:

,,J.M.J.

Tretia časť tajomstva odhaleného 13.júla 1917 v údolí Iria, Fatima.

Píšem v poslušnosti voči tebe, môj Bože, ktorý mi to prikazuješ prostredníctvom najdôstojnejšieho pána biskupa z Leirie a tvojej i mojej Najsvätejšej Matky. Po dvoch častiach, ktoré som už predložila, videli sme po ľavej strane Našej Panej trochu vyššie anjela s ohnivým mečom v ľavej ruke. Šľahal z neho iskriaci plameň, ktorý, ako sa zdá, mal zapáliť celý svet. Iskry však zhasínali pri dotyku s jasom Našej Panej, ktorý vychádzal z jej pravej ruky smerom k nemu. Anjel, ukazujúc pravou rukou na zem, silným hlasom volal: Pokánie!, Pokánie!, Pokánie! A v nesmiernom svetle, ktorým je Boh, sme videli: ,, niečo podobné tomu, ako si vidia osoby v zrkadle, keď pred ním prechádzajú", biskupa oblečeného do bieleho, mali sme predtuchu, že je to Svätý Otec". Ďalší rôzni biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý vrch, na vrchole ktorého bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby boli z kôry korkového stromu. Svätý Otec, skôr než tam prišiel, prešiel cez veľké mesto, spolovice zrúcané, a neistým krokom, strápený bolesťou a utrápením, modlil sa za duše mŕtvych, s ktorými sa stretal na svojej ceste. Keď prišiel na vrchol hory, kľačiac pod veľkým krížom, bol zabitý skupinou vojakov, ktorí naňho strieľali z rôznych zbraní a šípmi, a takým istým spôsobom zomierali jedni po druhých biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a rôzne svetské osoby, muži a ženy rôznych tried a rôzneho postavenia. Pod ramenami kríža boli dvaja anjeli. Každý z nich mal v ruke krištáľovú nádobu a do nej zbierali krv mučeníkov a ňou polievali duše, ktoré sa približovali k Bohu.

Tuy 3. januára 1944[1]

INTERPRETÁCIA "TAJOMSTVA"

LIST SV. JÁNA PAVLA II. SESTRE LUCII

(pôvodný text - preklad)

Dôstojná sestra

Mária Lucia

V radosti veľkonočných sviatkov Vám vyjadrujem pozdrav vzkrieseného Ježiša učeníkom: "Pokoj s tebou!"

Budem rád, keď Vás budem môcť stretnúť v očakávaný deň beatifikácie Františka a Hyacinty, ktorých, ak Boh dá, vyhlásim 13. mája t.r.

Pretože v ten deň nebude čas na rozhovor, ale len na krátky pozdrav, zámerne som poveril, aby sa prišiel s Vami porozprávať J. E. Mons. Tarcisio Bertone, sekretár Kongregácie pre náuku viery. Je to kongregácia, ktorá najužšie spolupracuje s pápežom na obrane pravej katolíckej viery, a ktorá uchováva od roku 1957, ako viete, Váš rukopis, obsahujúci tretiu časť tajomstva, zjaveného 13. júla 1917 v Cova da Iria, vo Fatime.

Monsignor Bertone, sprevádzaný biskupom Leirie, J. E. monsignorom Serafim de Sousa Ferreira e Silva, príde v mojom mene, aby položil nejakú otázku o interpretácii "tretej časti tajomstva".

Dôstojná sestra Mária Lucia, hovorte s monsignorom Bertonem otvorene a úprimne, on zreferuje priamo mne Vaše odpovede.

Vrúce prosím Matku Vzkrieseného za Vás, za komunitu v Coimbre a za celú Cirkev. Mária, Matka putujúceho ľudstva, nech nás udržiava v blízkosti Ježiša, svojho milovaného Syna a nášho Brata, Pána života a slávy.

S osobitným apoštolským požehnaním

Ján Pavol II.

Vatikán 19. apríla 2000[2]

ROZHOVOR

SO SESTROU MÁRIOU LUCIOU DE JESUS

E DO CORACÃO IMACULADO

Stretnutie sestry Lucie s J. Em. Mons. Tarcisiom Bertonem, sekretárom Kongregácie pre náuku viery, povereným Svätým Otcom, a s J. E. Mons. Serafimom de Sousa Ferreira e Silva, biskupom Leirie-Fatimy, sa odohralo vo štvrtok 27. apríla 2000 na Karmeli svätej Terézie v Coimbre.

Sestra Lucia bola jasnej a pokojnej mysle. Bola veľmi spokojná z toho, že Svätý Otec príde do Fatimy vyhlásiť za blahoslavených Františka a Hyacintu, ktoré veľmi očakávala.

Biskup diecézy Leiria-Fatima prečítal vlastnoručný list Svätého Otca, ktorým vysvetľuje motívy návštevy. Sestra Lucia sa cítila poctená a osobne si prečítala list a s úctou uvažovala nad ním držiac ho vo vlastných rukách. Povedala, že je pripravená úprimne odpovedať na všetky otázky.

Nato jej J.E. Mons. Tarcisio Bertone ukázal dve obálky: vonkajšiu a tú, ktorá bola v nej a obsahovala tretiu časť fatimského "tajomstva". Sestra Lucia len čo sa dotkla listu hneď povedala: "To je môj list", a keď ho čítala povedala: "To je moje písmo".

Potom za pomoci biskupa z Leirie-Fatimy bol prečítaný a interpretovaný originál text, ktorý je v portugalskom jazyku. Sestra Lucia súhlasila s výkladom, podľa ktorého tretia časť "tajomstva" spočíva v prorockom videní porovnateľnom s tým, ktoré sa vyskytovalo v posvätných dejinách. Opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že videnie vo Fatime sa týka predovšetkým zápasu ateistického komunizmu proti Cirkvi a kresťanom a popisuje neľudské utrpenie obetí za vieru v 20. storočí.

Na otázku: "Je hlavnou osobou videnia pápež?" Sestra Lucia odpovedala hneď, že áno a spomína si ,že traja pastieri boli veľmi smutní z utrpenia pápeža a Hyacinta opakovala: "Coitadinho do Santo Padre, tenho muita pena dos pecadores!" ("Chudák Svätý Otec, je mi veľmi ľúto hriešnikov".) Sestra Lucia pokračuje: "Nepoznali sme meno pápeža, Pani nám nepovedala meno pápeža, nevedeli sme či to je Benedikt XV., alebo Pius XII., alebo Pavol VI., alebo Ján Pavol II., bol to však pápež, ktorý trpel a to spôsobovalo utrpenie aj nám."

Čo sa týka časti vzťahujúcej sa na biskupa oblečeného v bielom čiže na pápeža, ako to hneď chápali pastieri počas "videnia", ktorý je smrteľne ranený a padá na zem, sestra Lucia plne súhlasí s tvrdením pápeža: "Bola to materská ruka, ktorá viedla smer guľky a so smrťou zápasiaci pápež sa zastavil na prahu smrti" (Ján Pavol II., Rozjímanie z polikliniky Gemelli talianskym biskupom, 13. mája 1994).

Pretože prv než sestra Lucia odovzdala vtedajšiemu biskupovi z Leirie-Fatimy zapečatenú obálku obsahujúcu tretiu časť "tajomstva" a napísala na ňu, že môže byť otvorená iba po roku 1960 patriarchom z Lisabonu alebo biskupom z Leirie, J. E. Mons. Bertone sa jej spýtal: "Prečo až po roku 1960? Tento dátum určila Panna Mária?" Sestra Lucia odpovedal: "Nebola to Pani, ale bola som to ja, ktorá som napísala rok 1960, pretože podľa mojej intuície pred rokom 1960 by nebolo pochopené, pochopené by mohlo byť až potom. Teraz ho možno lepšie pochopiť. Napísala som, čo som videla, interpretácia nepatrí mne, ale pápežovi."

Nakoniec bol spomenutý nezverejnený rukopis, ktorý pripravila sestra Lucia ako odpoveď na mnohé listy mariánskych ctiteľov a pútnikov. Dielo má názov: Os apelos da Mensagen de Fatima a obsahuje myšlienky a úvahy, ktoré vyjadrujú jej pocity a jej jasnú a jednoduchú spiritualitu a majú katechetický a povzbudivý ráz. Bola jej daná otázka, či by bola spokojná, keby bol zverejnený - odpovedala: "Ak súhlasí Svätý Otec, ja budem spokojná, ináč poslúchnem ako rozhodne Svätý Otec." Sestra Lucia túži predložiť text na schválenie cirkevnou autoritou a má nádej, že svojim spisom pomôže viesť ľudí dobrej vôle po ceste, ktorá vedie k Bohu, k poslednému cieľu každého ľudského očakávania.

Rozhovor sa skončil výmenou ružencov: Sestre Lucii bol odovzdaný ruženec venovaný Svätým Otcom a ona darovala niekoľko ružencov, ktoré sama urobila.

Požehnaním udeleným v mene Svätého Otca sa stretnutie skončilo.[3]

VYHLÁSENIE

J. Em. KARDINÁLA ANGELA SODANA,

ŠTÁTNEHO SEKRETÁRA JEHO SVÄTOSTI

Na záver slávnostnej koncelebrovanej svätej omše, ktorej predsedal Ján Pavol II. vo Fatime, kardinál Angelo Sodano, štátny sekretár, predniesol v portugalčine slová, ktoré predkladáme v slovenskom preklade.

Bratia a sestry v Pánovi!

Na záver tejto slávnostnej liturgie si pokladám za povinnosť predniesť nášmu milovanému Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. najsrdečnejšie želania všetkých prítomných k jeho blížiacim sa 80. narodeninám a keď mu ďakujeme za jeho vzácnu pastiersku službu pre dobro celej svätej Božej Cirkvi, vyjadrujeme tie najsrdečnejšie želania celej Cirkvi.

Pri tejto slávnostnej príležitosti jeho príchodu do Fatimy ma najvyšší veľkňaz poveril, aby som vám predniesol jeden oznam. Ako je známe cieľom jeho príchodu do Fatimy je blahorečenie dvoch pastorinhos, pastierikov. Chce však tejto svojej púti dať aj hodnotu obnovenia vďaky Panne Márii za ochranu, ktorej sa mu dostalo počas týchto rokov jeho pontifikátu. Ide o ochranu, ktorá, ako sa zdá, dotýka sa aj takzvanej tretej časti fatimského "tajomstva".

Tento text obsahuje prorocké videnie porovnateľné s prorockými videniami vo Svätom písme, ktoré nepopisujú fotograficky detaily budúcich udalostí, ale syntetizujú a zhrňujú na tom istom pozadí skutočnosti, ktoré sú postupne rozložené v čase a v neupresnenom trvaní. Z toho vyplýva, že kľúč k čítaniu textu nemôže mať iný ako symbolický charakter.

Fatimské videnie sa týka predovšetkým boja ateistických systémov proti Cirkvi a kresťanom, a opisuje nesmierne utrpenie svedkov viery posledného storočia druhého tisícročia. Je to nekonečná via crucis, ktorú viedli pápeži dvadsiateho storočia.

Podľa výkladu pastorinhos, ktorý potvrdila najnovšie aj sestra Lucia, "biskup odetý v bielom", ktorý sa modlí za všetkých veriacich je pápež. Aj on namáhavo kráčajúc ku krížu medzi mŕtvolami mučeníkov (biskupi, kňazi, rehoľníci, rehoľníčky a početní laici) padá na zem ako mŕtvy pod ranami zo strelnej zbrane.

Po atentáte 13. mája 1981 sa Jeho Svätosti ukázalo jasné, že to bola "materská ruka, ktorá viedla smer guľky", čím umožnila "so smrťou zápasiacemu pápežovi" zastaviť sa "na prahu smrti" (Ján Pavol II., Meditácia s talianskymi biskupmi z polikliniky Gemelli, v Insegnamenti, zv. XVII/1, s. 1061). Pri príležitosti cesty z Ríma vtedajšieho biskupa z Leirie-Fatimy pápež rozhodol odovzdať mu náboj, ktorý zostal v džípe po atentáte, aby bol strážený vo svätyni. Z iniciatívy biskupa náboj bol zasadený do koruny sochy fatimskej Madony.

Nasledujúce udalosti roku 1989 priniesli tak v Sovietskom zväze ako aj v početných krajinách východnej Európy pád komunistického režimu, ktorý prebojovával ateizmus. Aj z tohto dôvodu najvyšší veľkňaz z hĺbky srdca ďakuje Najsvätejšej Panne. Predsa však v iných častiach sveta útoky proti Cirkvi a kresťanom s celou váhou utrpenia, ktoré prinášajú so sebou, bohužiaľ, neprestali. Aj keď udalosti, na ktoré sa vzťahuje tretia časť fatimského "tajomstva", zdá sa, už patria minulosti, výzva Panny Márie na obrátenie a na pokánie, prednesená na začiatku dvadsiateho storočia, si aj dnes uchováva svoju podnetnú aktuálnosť. "Zdá sa, že Pani posolstva číta s mimoriadne jasným prehľadom znaky časov, znaky našich časov... Naliehavá výzva Najsvätejšej Panny Márie na pokánie nie je nič iné, ako prejav jej materskej starostlivosti o osudy ľudskej rodiny, ktorá potrebuje obrátenie a odpustenie" (JÁN PAVOL II. Posolstvo na Svetový deň chorých, 1997, č. l; v Insegnamenti, zv. XIX/2, 1996, s. 561).

Aby veriaci mohli lepšie chápať posolstvo Panny Márie Fatimskej pápež zveril Kongregácii pre náuku viery úlohu zverejniť tretiu časť "tajomstva" len čo k nemu pripraví vhodný komentár.

Bratia a sestry, ďakujeme Panne Márii Fatimskej za jej ochranu. Jej materskému príhovoru zverujeme Cirkev tretieho tisícročia.

Sub tuum praesidium confugimus, Sancta Dei Cenetrix! Intercede pro Ecclesia. Intercede pro Papa nostro Ioanne Paulo II. Amen.

Pod tvoju ochranu sa utiekame. Svätá Božia Rodička. Oroduj za Cirkev. Prihováraj sa za nášho pápeža Jána Pavla II. Amen.

Fatima 13. mája 2000[4]

PREČO AŽ PO ROKU 1960?

11. februára 1967 kardinál Alfredo Ottaviani, vtedajší prefekt Svätého Ofícia v Aule Magna, v Pápežskej akadémii v Ríme v rámci príprav osláv päťdesiateho výročia fatimského zjavenia, mal prednášku, ktorá vstúpila do podvedomia poslucháčov. Oznamuje, že v máji 1955 navštívil sestru Luciu v Karmeli v Coimbra a spýtal sa vizionárky, prečo nechcela, aby bolo tajomstvo zverejnené pred rokom 1960. "Pretože potom bude zrozumiteľnejšie," odpovedala mu vizionárka. "To ma priviedlo k myšlienke, vysvetlil kardinál, že muselo ísť o prorocké posolstvo, pretože práve proroctva bývajú, ako možno vidieť vo Svätom Písme, zahalené závojom tajomstvá. Zvyčajne nie sú vyjadrené v zreteľnej reči, pre všetkých ľudí zrozumiteľnej reči".[5]

Čo nám hovorí? Predovšetkým musíme konštatovať s kardinálom Sodanom: "... udalosti, na ktoré sa vzťahuje tretia časť ,fatimského tajomstva`, zdá sa, už patria minulosti." Podľa toho, ako sú jednotlivé udalosti zobrazené, už patria do minulosti. Fatima neposkytuje uspokojenie našej zvedavosti ako napokon kresťanská viera vo všeobecnosti nechce byť pastvou pre našu zvedavosť. Čo nám zostáva, sme videli už na začiatku našich úvah nad textom "tajomstva": je to povzbudenie na modlitbu ako na cestu k spáse duší a v tom istom zmysle výzva na pokánie a obrátenie.

"Anjel", píše sestra Lucia, drží v ruke ohnivý meč. "Vychádzali z neho plamene a sršali iskry, akoby chceli zapáliť svet". Je zjavné, že anjel by toto nekonal z vlastnej vôle, ale len na Boží príkaz. Z toho možno ľahko odvodiť, že by sa svet mohol nachádzať v takom duševnom a morálnom stave, že by si zaslúžil, aby bol Bohom potrestaný týmto spôsobom. Ako sa zdá, išlo by o totálne zničenie sveta. V tomto zmysle objasňuje kardinal Ratzinger; "že by mohol zhorieť v ohnivom mori, sa v žiadnom prípade nezdá len ako fantázia. Človek sám pripravil ohnivý meč svojimi vynalezmi."

Prvá vec, ktorú musíme mať na zreteli je, že ľudstvo je do takej miery vzdialené od Boha a od Cirkvi - čo je zjavné skrze teoretické a praktické odmietnutie jeho doktríny a jeho morálky - že predpokladá akt vzbury proti Bohu, na ktorý možno odpovedať ťažkým trestom.

Panna Mária však predsa zasahuje a žiada od Boha, aby anjel realizáciu trestu neuskutočnil, lebo by sa mohol rovnať zničeniu sveta. Plamene z ohnivého meča anjela "zhasli, keď prišli do styku s jasom vyžarujúcim z pravej ruky Panny Márie" - opisuje sestra Lucia. Toto znamená, že Panna Mária má so svetom milosrdné úmysly a chce mu dať nádej záchrany. Ľudstvo však musí konať pokánie. Z tohto dôvodu sa nachádza na konci tejto scény "anjel, ktorý pravou rukou ukázal na zem a zvolal mocným hlasom: Pokánie! Pokánie! Pokánie!

Skutočnosť, že anjel zvolal, "mocným hlasom" a trikrát zopakoval výzvu k pokániu, poukázal na to, že nejde o žiadne povrchné pokánie. Musí to byť skutočné pokánie, ktoré si žiada pravé obrátenie. A to opätovne potvrdzuje, ako veľmi je vzdialené ľudstvo od Boha.[6]

[1] Gaudius Rodelli, TRIUMF SRDCA, s.136-137

[2] https://www.fatima-sf.sk/?m=77

[3] https://www.fatima-sf.sk/?m=77

[4] https://www.fatima-sf.sk/?m=77

[5] Antonio A. Borelli, FATIMA. Posolstvo tragédie či nádeje?, Nadácia Slovakia Christiana, Bratislava 2017, s.78

[6] Antonio A. Borelli, FATIMA. Posolstvo tragédie či nádeje?, Nadácia Slovakia Christiana, Bratislava 2017, s.49 - 50