ZVONY 

     Zvony sa neodlievali iba na náboženské účely, čiže ich používanie sa neobmedzovalo iba na cirkevné obrady. Ako signálne hudobné nástroje mali dôležitú časomernú a oznamovaciu funkciu v každodennom živote dedín a miest. Ohlasovali požiare, povodne a burcovali k ich pomoci, ďalej príchod vzácnych hostí i vpád nepriateľských vojsk. Ešte v nedávnych desaťročiach sa im pripisovala nadprirodzená sila vytvárať svojimi znejúcimi korpusmi účinnú zvukovú bariéru proti búrkam a víchriciam, ktoré ohrozovali úrodu na poliach a život obyvateľov. Aj dnes, najmä na vidieku vyzváňanie zvonov patrí do celkového života. Zvony sa stali našimi spoločníkmi cez celý život, šíriace svojím hlaholom úseky ľudskej existencie, od kolísky až po hrob.

     Prvé zvony boli malé a kované z plechu. Liatie začalo koncom 13. storočia a stále sa vyvíjalo, až dostalo svoju konečnú podobu na konci 15. storočia. Najstarší liaty zvon je však zaznamenaný už v roku 1057. Slovensko patrí k tým krajinám, kde sa hlahol zvonov šíri už deväť storočí. V 10. storočí pápež Ján XII. po prvý krát posviacal zvon tak, že mu dal meno a v tom čase bolo zavedené ranné, poludňajšie a večerné zvonenie ako znamenie k modleniu. V 11. storočí sa pripisovali nadprirodzené účinky zvonenia v čase blížiacich sa živelných pohrôm - búrky a k zaháňaniu zlých duchov - démonov.

Zvony vo farnosti Volica

     Zvony sa zlievajú zo zliatiny medi s vysokým obsahom cínu (20%). Táto zvukonosná liatina je pevná, ľahko sa zlieva a je mimoriadne zvučná. Dokonale zliaty zvon si zachová zvuk na jednu alebo aj dve minúty, čo možno v blízkosti zvonenia dobré pozorovať. Cín dáva medi zvučnosť, ktorá by bola inak hluchá. No množstvo tohto kovu musí byť v zmesi presne vymerané, pretože priveľa cínu by spravilo zvon príliš krehkým. Z pravidla na zvonoch sú nápisy, z ktorých sa dozvedáme nielen mena výrobcov - zvonolejárov, ale aj mená farárov a hlavných cirkevných činovníkov, richtárov, zemepánov, darcov a tiež rôzne citáty. Nápisy na Slovensku sú najčastejšie okrem slovenčiny písané v latinčine, maďarčine, nemčine a podávajú takto stručnú históriu zo života obci.

Zvony vo farnosti Volica

     Počas vojen, najmä počas prvej svetovej vojny množstvo zvonov v Uhorsku zrekvirovali na vojnové účely. Z pravidla na vežiach kostolov ponechávali z troch iba jeden zvon a tam, kde mali 4-5 zvonov ponechali dva zvony. Veľa žiaľu a sĺz vyronili cirkevníci za odobraté zvony, na ktoré často obetovali svoje posledné úspory.

Text a foto: o. Marek Smetnaka